Input:

Porušenie finančnej disciplíny

23.4.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.4.3.1 Porušenie finančnej disciplíny

Ing. Iveta Harušťáková; Mgr. Jozef Sýkora ; MBA

Porušenie účelovosti

a) Poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom

Dodržanie účelu použitia verejných prostriedkov je najdôležitejšou podmienkou na poskytnutie finančných prostriedkov, z čoho vyplýva, že porušenie účelovosti je najzávažnejším porušením finančnej disciplíny.

Verejné prostriedky sa poskytujú na konkrétny účel použitia, napr. na zabezpečenie konkrétnej akcie, na obstaranie konkrétneho hmotného či nehmotného majetku, na samosprávne funkcie, na podporu projektu. Rozpočtové pravidlá verejnej správy nepovoľujú prostriedky účelovo určené použiť na iný účel.

V priebehu rozpočtového roku v zásade nemožno meniť účel použitia verejných prostriedkov.

Ak príjemca verejných prostriedkov nie je schopný dodržať účel poskytnutia prostriedkov, zo zákona je povinný vrátiť finančné prostriedky späť do rozpočtu poskytovateľa. Nie je prípustné tieto prostriedky použiť na iný účel.

Uvedené sa vzťahuje predovšetkým na subjekty verejnej správy, ktoré verejné prostriedky samy použijú. Subjekty verejnej správy však aj poskytujú finančné prostriedky ďalej iným subjektom verejnej správy (v rámci sektora verejnej správy) alebo právnickým a fyzickým osobám mimo sektor verejnej správy. Napr. ministerstvo poskytne v rámci svojej pôsobnosti finančné prostriedky niektorej obci ako dotáciu (v rámci sektora verejnej správy) alebo ministerstvo poskytne dotáciu fyzickej osobe – podnikateľovi (mimo sektor verejnej správy).

Dotácie, ktoré poskytla obec

Obdobne v územnej samospráveobec môže z rozpočtu obce poskytovať podľa § 7 ods. 2 rozpočtových pravidiel územnej samosprávy dotácie inej obci alebo vyššiemu územnému celku, ak zabezpečuje niektoré úlohy pre obec alebo ak ide o poskytnutie pomoci pri likvidácií následkov živelnej pohromy, havárie alebo inej podobnej udalosti na ich území (poskytnutie verejných prostriedkov v rámci sektora verejnej správy). Alebo obec v súlade s § 7 ods. 2 rozpočtových pravidiel územnej samosprávy môže poskytovať dotácie zo svojho rozpočtu právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja obce. Obec, ale môže poskytovať zo svojho rozpočtu dotácie aj právnickej osobe, ktorej nie je zriaďovateľom a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce, alebo ktoré pôsobia, vykonávajú činnosť na území obce, a to za podmienok ustanovených vo všeobecne záväznom nariadení obce len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti (poskytnutie verejných prostriedkov mimo sektor verejnej správy). Je zaujímavosťou, že mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie zo svojho rozpočtu na celom území mesta.

Dotácie poskytnuté VÚC

V prípade vyššieho územného celku z jeho rozpočtu možno v súlade s § 8 rozpočtových pravidiel územnej samosprávy poskytnúť dotácie obci na svojom území ako účasť na financovaní spoločných úloh v záujme rozvoja vyššieho územného celku (poskytnutie verejných prostriedkov v sektore verejnej správy) alebo možno podľa § 8 ods. 2 z rozpočtu vyššieho územného celku poskytovať dotácie právnickým osobám, ktorých zakladateľom je vyšší územný celok, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja vyššieho územného celku (poskytnutie verejných prostriedkov mimo sektor verejnej správy, ak ide o podnikateľský subjekt).

Ďalej môže vyšší územný celok poskytovať zo svojho rozpočtu dotácie aj právnickej osobe, ktorej nie je zriaďovateľom a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt na území vyššieho územného celku, a to za podmienok ustanovených vo všeobecne záväznom nariadení vyššieho územného celku len na podporu všeobecne prospešných služieb, všeobecne prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na podporu podnikania a zamestnanosti (poskytnutie verejných prostriedkov mimo sektor verejnej správy).

Uvádzaná zásada účelovosti teda platí aj na verejné prostriedky, ktoré subjekty verejnej správy poskytli na použitie subjektom verejnej správy (právnickým osobám verejnej správy), t. j. v rámci sektora verejnej správy. Ďalej sa uvedené vzťahuje i na subjekty, ktoré nie sú súčasťou verejnej správy, t. j. na iné právnické a fyzické osoby, ktorým verejné prostriedky poskytli subjekty verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti, a ktoré ich môžu použiť len v súlade s účelom použitia. Tieto iné fyzické a právnické osoby môžu verejné prostriedky použiť tak, že napr. uhradia dodávku, tovar či službu dodávateľovi, alebo ich poskytnú ako preddavok. Ak ich poskytnú ako preddavok dodávateľovi, pri ich poskytnutí musia dodržať pravidlá poskytovania preddavkov z verejných prostriedkov a postupovať pri poskytnutí preddavku v súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy (§ 19 ods. 8 až 11). Dodávateľ však verejné prostriedky nemôže ďalej poskytnúť. Za poskytnuté verejné prostriedky je dodávateľ povinný zabezpečiť zmluvne dohodnutú službu (dodávku, tovar), ináč je povinný preddavok vrátiťNa dodávateľa sa však už finančná disciplína nevzťahuje (uplatňujú sa dodávateľsko-odberateľské vzťahy).

Sankcia

Sankciou za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) (poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom) je v súlade s § 31 ods. 3odvod finančných prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny do rozpočtu, z ktorého boli finančné prostriedky poskytnuté (jednostupňové poskytnutie), a obdobne i penále vo výške 0,1 %zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, a to za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do doby vrátenia finančných prostriedkov, najviac do výšky tejto sumy. V prípade viacstupňového poskytnutia verejných prostriedkov (cez niekoľko subjektov) je odvod a penále príjmom toho druhu rozpočtu verejnej správy, ktorý ich poskytol (§ 31 ods. 8).

Nad rámec oprávnenia

b) Poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov

V prípade tohto porušenia finančnej disciplíny je zaujímavosťou to, kto porušuje finančnú disciplínu – prvý raz sa stretávame s tým, že ide o subjekt, ktorý verejné prostriedky poskytuje, t. j. aj poskytovateľ verejných prostriedkov môže porušiť finančnú disciplínu. Samozrejme, k rovnakému porušeniu dôjde, ak subjekt použije verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.

Je nevyhnutnosťou objasniť, čo sa chápe pod pojmom „rámec oprávnenia”. Rámec oprávnenia určuje spravidla zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis (výnos, vyhláška), príp. kolektívna zmluva.

Napr. subjekt verejnej správy poskytne svojmu zamestnancovi cestovné náhrady nad rámec určený zákonom (zákon o cestovných náhradách). Týmto konaním boli verejné prostriedky použité nad rámec oprávnenia, pričom došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.

Iným príkladom môže byť poskytnutie neodôvodnene vysokého odstupného zamestnancovi pri jeho skončení pracovného pomeru, alebo poskytnutie odstupného vôbec. Rámec oprávnenia môže v tomto prípade určovať zákon alebo príp. kolektívna zmluva. Poskytnutím neprimerane vysokého odstupného dochádza tiež k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Samozrejme, porušovateľ finančnej disciplíny je v tomto prípade poskytovateľ verejných prostriedkov (subjekt verejnej správy – zamestnávateľ), v žiadnom prípade nie príjemca verejných prostriedkov zamestnanec).

Nad rámec oprávnenia môže byť poskytnutá i dotácia, ak zákon alebo výnos určuje napr. jej výšku alebo výnos, presne vymedzuje okruh príjemcov dotácie. Ak sa dotácia poskytne vo vyššej výške, ako určuje výnos, alebo sa poskytne neoprávnenému subjektu, ide o porušenie finančnej disciplíny z titulu poskytnutia verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.

Sankcia

Sankciou za toto porušenie finančnej disciplíny je odvod finančných prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny a zaplatenie penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.

V tomto prípade treba dopovedať, že subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, t. j., ktorý ich poskytol nad rámec oprávnenia, má odviesť odvod ako sankciu tak, že buď vymôže hneď neoprávnene poskytnuté prostriedky, alebo z vlastných príjmov odvod vysporiada a následne vymáha (aby nenabiehalo penále), pričom vymožený odvod ostáva v jeho rozpočte.

Ďalej si treba uvedomiť, že v tomto prípade sa penále neukladá za každý deň porušenia finančnej disciplíny, ale viaže sa na uloženie odvodu, resp. na omeškanie uloženého odvodu, t. j., musí byť vydané rozhodnutie o uložení sankcie za porušenie finančnej disciplíny a určený dátum odvodu finančných prostriedkov ako sankcie. Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, v lehote určenej rozhodnutím v správnom konaní odvod nezrealizuje, nastupuje penále z omeškania odvodu.

Neodvedenie prostriedkov

c) Neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu.

K porušeniu finančnej disciplíny môže dôjsť aj subjektom, ktorý sústreďuje odvody Slovenskej republiky Európskej únii, napr. clo. Clo je jedným z tradičných vlastných zdrojov, ktoré vyberajú príslušné colné úrady a majú ho v plnej miere odvádzať Colnému riaditeľstvu SR, ktoré je subjektom verejnej správy (rozpočtová organizácia). Colné riaditeľstvo SR je povinné odvádzať 75 % z vybraného cla do rozpočtu Európskej únie a časť prostriedkov (25 %) ako kompenzáciu nákladov spojených s výberom cla odvádza do príjmov štátneho rozpočtu. Ak napr. niektorý colný úrad nesplní túto odvodovú povinnosť v určenej lehote a rozsahu, porušuje finančnú disciplínu v tom, že neodviedol verejné prostriedky subjektu verejnej správy v ustanovenom rozsahu a príp. aj lehote.

Zúčtovanie finančných vzťahov so ŠR

Klasickejším prípadom, ktorý môže nastať aj v územnej samospráve, je porušenie finančnej disciplíny tým, že subjekt verejnej správy (napr. obec) nevykoná zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, t. j., nezaslal vyplnený formulár príslušnému správcovi kapitoly štátneho rozpočtu (porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) rozpočtových pravidiel verejnej správy) a súčasne finančné prostriedky v sume vyplývajúcej zo zúčtovania na formulári nezaslal na určený účet štátneho rozpočtu (porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. c) rozpočtových pravidiel verejnej správy).

Sankcia

Sankciou je ako v prípade b) odvod a penále z omeškania odvodu. V tomto prípade je odvod skutočne odvedením prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny do rozpočtu iného (oprávneného) subjektu (druh rozpočtu, ktorý prostriedky poskytol).

Neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov

d) Neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu

Výnos z verejných prostriedkov je v zásade príjmom toho druhu rozpočtu, ktorý ich poskytol, avšak za predpokladu, že:

  • medzinárodná zmluva alebo právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie neustanovujú inak,

  • uvedené je pre dotknutý druh verejných prostriedkov ustanovené v osobitnom zákone.

Prvý predpoklad vychádza zo samotnej Ústavy SR (prednosť medzinárodnej zmluvy a prednosť právne záväzných aktov Európskej únie pred slovenskou legislatívou je zakotvená v Ústave SR, a to v prvej hlave čl. 7 ods. 5).

Druhý predpoklad vychádza z § 19 ods. 1 rozpočtových pravidiel verejnej správy, ktorý hovorí o použití verejných prostriedkov: „Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi”. Preto, ak má byť výnos z niektorého druhu verejných prostriedkov odvádzaný do rozpočtu subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu, musí tak ustanoviť najprv osobitný zákon. Tento mechanizmus si môžeme vysvetliť na prostriedkoch štátneho rozpočtu, ktoré sú súčasťou verejných prostriedkov, resp. ide o jeden druh verejných prostriedkov.

Prostriedky štátneho rozpočtu

Je všeobecne známe, že výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sú príjmom štátneho rozpočtu – táto zásada má svoje historické korene už v prvých rozpočtových pravidlách. Podľa vyššie uvedeného, osobitný predpis by mal ustanoviť, že výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sú príjmom štátneho rozpočtu. Ale v slovenskej legislatíve nie je žiaden iný osobitný zákon, ktorý by upravoval hospodárenie a nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu – toto je upravené v zákone, a to priamo v základnom finančnom zákone pre verejnú správu – v rozpočtových pravidlách verejnej správy (toto má tiež svoje historické korene – zákon č.303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov ako i predchádzajúca úprava rozpočtových pravidiel boli zákonmi upravujúce vyslovene hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu, každoročne schvaľovaný zákon o štátnom rozpočte len ustanovuje jednotlivé rozpočtované príjmy a výdavky štátu), a preto vtedy bolo úplne správne, že zásada o odvode výnosu z prostriedkov štátneho rozpočtu je príjmom štátneho rozpočtu a je práve v takomto zákone.

Od roku 2005 sa však pôsobnosť rozpočtových pravidiel rozšírila na celú verejnú správu, zákon hovorí o sektore verejnej správy, o subjektoch verejnej správy a o verejných prostriedkoch, súčasne však súčasťou rozpočtových pravidiel verejnej správy sú aj osobitosti platné pre prostriedky štátneho rozpočtu a pre prostriedky Európskej únie.

Je teda ustanovené v zákone (ale nie v osobitom zákone, ale ako osobitosť hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu), že výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu sú príjmom štátneho rozpočtu, ak osobitný predpis neustanovuje inak, a to podľa ustanovenia § 7 ods. 1 písm. m) rozpočtových pravidiel verejnej správy. V záujme jednotnej aplikácie tohto ustanovenia vydalo Ministerstvo financií SR metodické usmernenie č. MF/7415/2005-421 (publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 2/2005), podľa ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej sa poskytli prostriedky štátneho rozpočtu, odvádza do príjmov štátneho rozpočtu skutočný výnos, ktorý z nich vznikol, t. j. po odpočítaní alikvotnej časti poplatkov za vedenie účtov, prípadne celý poplatok, ak ich vedie na samostatnom účte. Do poplatku za vedenie účtu však nemožno započítať poplatok za vyhotovenie výpisu, za poštovné, za realizáciu operácie a podobne. Skutočný výnos sa určí ako úrok po odpočítaní dane z úrokov (realizuje banka automaticky) a po odpočítaní poplatku za vedenie účtu.

Poskytovateľ pri poskytnutí prostriedkov štátneho rozpočtu určí príjemcovi v zmluve, liste, príp. oznámení rozsah a lehotu (odporúča sa uvedenie aj čísla účtu) na vykonanie odvodu výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu. Lehota a rozsah odvádzania výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu môže však vyplývať aj z osobitného predpisuNedodržanie takto určeného alebo ustanoveného rozsahu a lehoty je porušením finančnej disciplíny.

Rozsah a lehota neurčená poskytovateľom

V prípade, že rozsah a lehota na odvedenie výnosu z prostriedkov štátneho rozpočtu do príjmov štátneho rozpočtu nie je ustanovená alebo určená poskytovateľom, príjemca odvedie vzniknutý výnos neodkladne po skončení lehoty na použitie prostriedkov najneskôr v lehote a rozsahu určenom v postupe pre zúčtovanie finančných prostriedkov so štátnym rozpočtom, ktorý určuje Ministerstvo financií v súlade s § 8 ods. 2 rozpočtových pravidiel verejnej správy (č. 2/2008).

V prípade výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých obciam a vyšším územným celkom rozsah, lehotu a spôsob odvedenia výnosov určuje poskytovateľ týchto prostriedkov, rozpočtové pravidlá verejnej správy a ani žiadny iný zákon túto podrobnosť neupravujú.

Ak sú prostriedky štátneho rozpočtu poskytnuté rozpočtovej organizácií, ktorá je zriadená obcou alebo vyšším územným celkom, v prípade vzniku výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu odvádza tieto do štátneho rozpočtu obec, pretože rozpočet rozpočtovej organizácie zriadenej obcou je súčasťou rozpočtu obce. Rozsah, lehotu a spôsob odvedenia určí poskytovateľ prostriedkov.

V prípade príspevkovej organizácie táto odvádza skutočné výnosy prostredníctvom rozpočtu obce.

Ak v prípade obcí a vyšších územných celkov a nimi zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií poskytovateľ prostriedkov štátneho rozpočtu neurčí rozsah, lehotu a spôsob odvodu výnosov, postupuje sa podľa Pokynov na finančné zúčtovanie vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí za rok Pokynov na finančné zúčtovanie vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom vyšších územných celkov za rok 2007 (Finančný spravodajca č. 2/2008).

Na záver upozorňujeme, že v súlade s § 5 ods. 1 c) rozpočtových pravidiel územnej samosprávy úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov obce sú príjmom rozpočtu obce. Obdobne v súlade s § 6 ods. 1 písm. c) rozpočtových pravidiel územnej samosprávy úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov vyššieho územného celku sú príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Je potrebné na tieto ustanovenia pamätať, a to vo vzťahu k porušeniu finančnej disciplíny, pretože podľa § 31 ods. 1 písm. d) rozpočtových pravidiel verejnej správy porušením finančnej disciplíny pri hospodárení s verejnými prostriedkami (vrátane prostriedkov územnej samosprávy) je neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu, t. j. neodvedenie výnosu z prostriedkov obce/ neodvedenie výnosu z prostriedkov vyššieho územného celku v ustanovenej/určenej lehote a rozsahu. V tomto prípade teda osobitný predpis ustanovuje, že výnosy z určitého druhu verejných prostriedkov sú príjmom toho rozpočtu, ktorý ich poskytol.

V daných súvislostiach, ak obec/vyšší územný celok poskytne zo svojho rozpočtu finančné prostriedky v súlade s rozpočtovými pravidlami územnej samosprávy inému subjektu (či už v rámci alebo mimo sektor verejnej správy), v súlade s osobitným zákonom voči rozpočtovým pravidlám verejnej správy, t. j. v súlade s rozpočtovými pravidlami územnej samosprávy, podľa ktorých výnosy z finančných prostriedkov obce/vyššieho územného celku sú príjmom rozpočtu obce/rozpočtu vyššieho územného celku, možno aplikovať ustanovenie § 31 ods. 1 písm. d) rozpočtových pravidiel verejnej správy, podľa ktorého neodvedením výnosov z týchto prostriedkov do rozpočtu obce/rozpočtu vyššieho územného celku, ide o porušenie finančnej disciplíny.

Sankcia

Sankciou je odvod finančných prostriedkov vo výške porušenia finančnej disciplíny (t. j. odvod skutočného výnosu) a zaplatenie penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.

Porušenie časovosti

e) Prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov

Porušením finančnej disciplíny je porušenie časovosti. Napr. právnická osoba dostane bežný transfer zo štátneho rozpočtu (bežné výdavky) v poslednom štvrťroku rozpočtového roku. Z ustanovenia § 8 ods. 5 rozpočtových pravidiel verejnej správy vyplýva možnosť použitia takto poskytnutých verejných prostriedkov do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roku automaticky. Ak ale táto právnická osoba použije verejné prostriedky síce v súlade s účelom použitia, ale až v apríli nasledujúceho roku prekročí lehotu ustanovenú (zákonom) na použitie verejných prostriedkov a poruší tak finančnú disciplínu.

Sankcia

Sankciou je len penále vo výške 1 % zo sumy použitej po určenej lehote za každý, aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny, najviac do výšky tejto sumy.

Prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov

f) Prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5.

Subjektu verejnej správy sa neumožňuje, aby sa v bežnom rozpočtovom roku zaviazal na také úhrady, ktoré nemá v roku prijatia viacročného záväzku v rozpočte na tento bežný rok zabezpečené. Ak by k takémuto záväzku došlo, došlo by k zaťaženiu nasledujúceho rozpočtového roku. Takýto postup možno klasifikovať jedine ako porušenie finančnej disciplíny.


Názorným príkladom je napr. využitie finančného lízingu (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) pri obstarávaní tovarov, prác a služieb subjektom verejnej správy okrem rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré majú túto problematiku upravenú v rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 22 ods. § 24 ods. 4). Pre všetky ostatné subjekty verejnej správy platí, že pokiaľ túto formu obstarávania nezamedzuje osobitný predpis (napr. zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ďalšie), takéto obstarávanie tovarov, prác a služieb nie je v rozpore s ustanovením § 19 ods. 5 cit. zákona č. 523/2004 Z. z.. V súlade s týmto ustanovením dotknutý subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom roku.

Ak v roku uzatvorenia lízingovej zmluvy má subjekt verejnej správy v rozpočte zabezpečené finančné prostriedky na úhradu príslušných lízingových splátok vzťahujúcich sa na rok uzatvorenia predmetnej zmluvy, je možné uzavrieť viacročnú lízingovú zmluvu za účelom obstarania tovarov, prác alebo služieb.

Sankcia

Sankciou je pokuta v rozpätí od 200 eur do 10 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.

Obohatenie z verejných prostriedkov

g) Umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov

Do tejto skupiny porušení finančnej disciplíny možno zaradiť poskytnutie neoprávnenej provízie za sprostredkovanie služby alebo dodávky, alebo poskytnutie provízie v neprimeranej výške, ktoré sa však vyplácajú z verejných prostriedkov. Obdobne sa môže nazerať aj na poskytovanie provízie pri získaní zákazky financovanej z verejných prostriedkov alebo pri poskytnutí dotácie.

Sankcia

Za takéto obohatenie z verejných prostriedkov sa ukladá rovnaká sankcia ako podľa písm. f), t. j. pokuta. Ak za to isté previnenie ukladá sankcie osobitný predpis, uplatnia sa sankcie podľa osobitného predpisu prednostne, pričom platí zákaz dvojitej sankcie.

Konanie v rozpore

h) Konanie v rozpore s § 15 až § 18

Ustanovenia § 15 až 18 upravujú realizáciu výdavku zo štátneho rozpočtu, ktorý je síce nevyhnutný pre hospodárstvo Slovenskej republiky, ale v štátnom rozpočte nie je zabezpečený. Ak sa takýto výdavok, resp. jeho úhrada, uskutoční v rozpore s ustanovením § 15 až 18 , t. j., ak sa rozpočtové opatrenia vykonajú v rozpore s rozpočtovými pravidlami.

Sankcia

Ako sankcia sa uloží pokuta vo výške od 200 eur do 3300 eur.


Vo vzťahu k územnej samospráve je potrebné dopovedať, že toto porušenie finančnej disciplíny v územnej samospráve nemôže nastať. Poznamenávame, že problematiku zmeny rozpočtov a rozpočtových opatrení v rozpočte obce a rozpočte vyšších územných celkov upravuje § 14rozpočtových pravidiel územnej samosprávy. Vykonanie rozpočtového opatrenia v rozpore s ustanovením § 14 rozpočtových pravidiel územnej samosprávy, sa nepovažuje za porušenie finančnej disciplíny.

Neoprávnené poskytnutie príspevku

i) Použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitným predpisom

Do tejto skupiny porušení finančnej disciplíny možno zaradiť neoprávnené poskytnutie príspevku zriaďovateľom takej príspevkovej organizácii, ktorá nespĺňa pravidlo 50 % (jej tržby kryjú rovných 50 %

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: