Input:

Alternatívy sankčného režimu

18.4.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.4.1 Alternatívy sankčného režimu

Ing. Iveta Harušťáková; Mgr. Jozef Sýkora ; MBA

Finančná disciplína

Pojem „finančná disciplína“ bol zavedený s účinnosťou od 1. 1. 2005 zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „rozpočtové pravidlá verejnej správy“). Finančná disciplína nadväzuje na zákonom č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov uplatňovanú rozpočtovú disciplínu. Finančná disciplína je významovo širšia – vzťahuje sa nielen na hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami štátu, obce, vyššieho územného celku, štátneho fondu a rozpočtu Európskej únie vrátane odvodov Európskej únii, ale rovnaký prístup sa uplatňuje na všetky prostriedky, s ktorými hospodária všetky subjekty verejnej správy ako i na tie finančné prostriedky, ktoré subjekty verejnej správy poskytujú ďalším právnickým a fyzickým osobám v rámci svojej pôsobnosti mimo sektor verejnej správy.

Povinnosť dodržiavať finančnú disciplínu sa tak vzťahuje na všetky verejné prostriedky, s ktorými subjekt verejnej správy sám nakladá ako i na tie, ktoré subjekt verejnej správy poskytne:

  • inému subjektu verejnej správy (v rámci sektora verejnej správy) alebo

  • mimo sektor verejnej správy iným fyzickým alebo právnickým osobám (poskytnutie verejných prostriedkov napr. nadáciám, neziskovým organizáciám, podnikateľom, rôznym združeniam).

Verejné prostriedky a územná samospráva

Ako sme už uviedli, verejnými prostriedkami sú všetky prostriedky, s ktorými hospodária všetky subjekty verejnej správy (§ 2 písm. a) rozpočtových pravidiel verejnej správy) vrátane tých finančných prostriedkov, ktoré subjekty verejnej správy poskytnú ďalším subjektom verejnej správy (v sektore verejná správa) alebo ďalším právnickým a fyzickým osobám v rámci svojej pôsobnosti mimo sektor verejnej správy (tieto prostriedky sú verejnými prostriedkami až do ich konečného použitia na základe ustanovenia§ 19 ods. 3 RPVS).

Verejná správa je tvorená ústrednou správou, územnou samosprávou a fondmi zdravotného a sociálneho poistenia. Niet pochýb, že územná samospráva je súčasťou sektora verejnej správy a to jej podstatnou súčasťou.

Vo vzťahu k územnej samospráve je teda jednoznačné, že všetky finančné prostriedky, s ktorými nakladajú subjekty územnej samosprávy (podľa § 3 rozpočtových pravidiel verejnej správy ide o obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie), sú verejnými prostriedkami, a preto je nevyhnutné tak s nimi i hospodáriť, nakladať s nimi ako i následne kontrolovať ich použitie.

Územná samospráva v rámci verejnej správy

V súlade s ustanovením § 3 rozpočtových pravidiel verejnej správy subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to v ústrednej správe, v územnej samospráve, vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.

V ústrednej správe sa vykazujú štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy (ďalej len „štátny fond”), Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond. V ústrednej správe sa vykazujú aj verejné vysoké školy a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri organizácií.

V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie.

Vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.

Pôsobnosť zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy

S účinnosťou od 1. januára 2004 sú účinné dva zákony legislatívne upravujúce rozpočtové hospodárenie subjektov verejnej správy a nakladanie s verejnými prostriedkami. Jeden z nich je základným finančným zákonom pre verejnú správu (rozpočtové pravidlá verejnej správy) a druhý má vo vzťahu k nemu postavenie osobitného zákona (zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení zákona č. 611/2005 Z. z. (ďalej len „rozpočtové pravidlá územnej samosprávy).

V súlade s ustanovením § 3 ods. 2 rozpočtových pravidiel verejnej správy v územnej samospráve sa vykazujú subjekty verejnej správy – obce, vyššie územné celky, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (VÚC).

Podľa § 3 ods. 3 rozpočtových pravidiel verejnej správy sa na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, vzťahujú rozpočtové pravidlá verejnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak (osobitným predpisom sú rozpočtové pravidlá územnej samosprávy).

Rozpočtové pravidlá územnej samosprávy legislatívne neupravujú hospodárenie rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených obcou a vyšším územným celkom. V súlade s § 1 ods. 3 rozpočtových pravidiel územnej samosprávy na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis (ktorým voči rozpočtovým pravidlám územnej samosprávy sú zase rozpočtové pravidlá verejnej správy), a to s odchýlkami uvedenými v rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

V rozpočtových pravidlách územnej samosprávy nie je žiadna úprava pre rozpočtové a príspevkové organizácie obcí a vyšších územných celkov, ich zriaďovanie, zmenu a zrušovanie, ako i ich hospodárenie. Z uvedeného vyplýva, že na rozpočtové a príspevkové organizácie obcí a vyšších územných celkov sa v plnej miere uplatňujú rozpočtové pravidlá verejnej správy, pričom tento zákon platí aj pre obce a vyššie územné celky ako súčasti sektora verejnej správy, ak rozpočtové pravidlá územnej samosprávy

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: