Input:

Pôsobnosť Ministerstva financií SR v oblasti finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu

16.4.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

10.3.2 Pôsobnosť Ministerstva financií SR v oblasti finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu

Ing. Iveta Harušťáková; Mgr. Jozef Sýkora ; MBA

Poskytnutie prostriedkov v rámci pôsobnosti a tretia osoba

V daných súvislostiach je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi tretími osobami a právnickými a fyzickými osobami, ktorým subjekty verejnej správy v rámci svojej vecnej pôsobnosti poskytnú verejné prostriedky na použitie. Ide, napr. o nasledovné prípady - ministerstvo poskytne verejné prostriedky nadácii, občianskemu združeniu, podnikateľovi; obec poskytne prostriedky svojho rozpočtu podnikateľovi, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území obce, a to v súlade s § 7 ods. 4 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „rozpočtové pravidlá územnej samosprávy“). V oboch prípadoch ide o právnické a fyzické osoby, ktoré v zásade sú subjektmi mimo sektor verejnej správy (aj keď v praxi dodávateľom aj právnickou osobou, ktorej iný subjekt verejnej správy poskytne verejné prostriedky na použitie, môže byť subjekt verejnej správy - v takomto prípade by ale zákon hovoril o subjekte verejnej správy).

Hlavný rozdiel

Zásadný rozdiel medzi treťou osobou a právnickou a fyzickou osobou, ktorej boli subjektom verejnej správy v rámci jeho vecnej pôsobnosti poskytnuté verejné prostriedky, je v povinnosti dodržiavať finančnú disciplínu, t. j. aj rozpočtové pravidlá verejnej správy.

V súlade s rozpočtovými pravidlami verejnej správy v prípade, ak sa právnickej alebo fyzickej osobe mimo sektor verejnej správy poskytnú verejné prostriedky subjektom verejnej správy v rámci jeho vecnej pôsobnosti, tieto finančné prostriedky sú naďalej verejnými prostriedkami, a to až do ich konečného použitia, t. j., vzťahuje sa na ne povinnosť dodržiavať finančnú disciplínu pri nakladaní a hospodárení s nimi. V takomto prípade aj mimo sektor verejnej správy pre nakladanie s týmito prostriedkami platia základné zásady rozpočtového hospodárenia uvedené v § 19 rozpočtových pravidiel verejnej správy, predovšetkým zdôrazňujeme ustanovenie § 19 ods. 3 rozpočtových pravidiel verejnej správy. Podľa tohto ustanovenia právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť (absentuje účelnosť) ich použitia a pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa § 19 ods. 8 až 10 rozpočtových pravidiel verejnej správy.

Za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. l) rozpočtových pravidiel verejnej správy sa považuje úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s rozpočtovými pravidlami verejnej správy, a to aj v prípade, ak tento preddavok poskytuje právnická alebo fyzická osoba mimo sektor verejnej správy (tá, ktorej boli poskytnuté subjektom verejnej správy v rámci jeho pôsobnosti) z verejných prostriedkov.

V prípade tretej osoby, ktorá má ku kontrolovanému subjektu, auditovanému subjektu a auditovanej osobe vzťah dodávateľa tovarov, výkonov, prác a služieb, nie je táto povinná dodržiavať finančnú disciplínu, v tomto prípade sa vzťah realizuje na základe dodávateľsko-odberateľskej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, dodávateľ je povinný za dohodnutých podmienok a za poskytnuté verejné prostriedky dodať odberateľovi dohodnuté množstvo výkonov, prác, tovarov alebo služieb a nevzťahuje sa na neho pri nakladaní s verejnými prostriedkami povinnosť dodržiavať finančnú disciplínu. V zásade dodávateľ nie je oprávnený na poskytnutie verejných prostriedkov ďalej. Ak nemôže dohodnutú dodávku realizovať, podmienky dodávateľsko-odberateľskej zmluvy by mali zabezpečovať ich vrátenie odberateľovi. Nastavenie takýchto podmienok v dodávateľsko-odberateľskej zmluve je poskytovateľovou zodpovednosťou.

Podnikateľ uzatvoril so subjektom verejnej správy dodávateľsko-odberateľskú zmluvu o dodaní dodávky. Podnikateľ však k zabezpečeniu tejto dohodnutej dodávky uzatvoril so svojím subdodávateľom zmluvu o subdodávke. Pri výkone finančnej kontroly (následnej finančnej kontroly, t. j. pri kontrole realizovaného výdavku) v subjekte verejnej správy - kontrolovanom subjekte, ku ktorému mal dodávateľ postavenie tretej osoby, vznikla pochybnosť, či je v súlade s príslušnými právnymi normami, aby dodávateľ v prípade verejných prostriedkov v súvislosti s realizovaním v dodávateľsko-odberateľskej zmluve dohodnutej dodávky, poskytol verejné prostriedky subdodávateľovi, a to hlavne vo vzťahu k zásade, že dodávateľ má verejné prostriedky použiť a dodať za ne odberateľovi dohodnutú dodávku.

Pri posudzovaní uvedeného problému je potrebné pamätať aj na súčasnú prax, v ktorej je úplne bežná subdodávka. Súčasne je však na tento problém potrebné nazerať aj v záujme zamedzenia neoprávneného obohatenia z verejných prostriedkov (mechanizmus sprostredkovateľa).

V tomto prípade je potrebné zvážiť, či dodávateľ preukázateľne potreboval na zabezpečenie dohodnutej dodávky predmetnú subdodávku. Za subdodávku ale nemožno považovať celú dodávku, ktorú subdodávateľ dodá dodávateľovi a tento, bez ďalších spracovateľských zásahov (bez žiadnej svojej „pridanej hodnoty“ na subdodávke), túto už ako dohodnutú dodávku dodá objednávateľovi zo sektora verejnej správy. Takéto sprostredkovanie je zrejmým zanedbaním zásad rozpočtového hospodárenia s verejnými prostriedkami predovšetkým zo strany poskytovateľa, ktorý mohol takúto dodávku, ktorá bola aj subdodávkou, rovno objednať u subdodávateľa a dosiahnuť tak dodržanie hospodárnosti a efektívnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Ako sme už uviedli, dodávateľ a ani subdodávateľ nie je povinný dodržiavať finančnú disciplínu a je jedine chybou poskytovateľa, že nezabezpečil hospodárene a efektívne hospodárenie s verejnými prostriedkami.

Subdodávka

Za subdodávku je možno pokladať takú nevyhnutnú subdodávku, napr. polotovarov, spracovaním ktorých dodávateľ pripraví dodávku pre odberateľa. Pri posudzovaní je dôležitá tzv. „pridaná hodnota“, ktorú dodávateľ vykoná (pridá) na subdodávke. V takto realizovanej dodávke nie je dôvod na spochybnenie realizovaného výdavku pri kontrolovanom subjekte. Z vyššie uvedeného vyplýva, že verejné prostriedky sú verejnými prostriedkami až do ich konečného použitia (novela zákona č. 523/2004 Z. z.. stanovuje, že verejné prostriedky sa považujú za verejné, a to do času ich použitia subjektom verejnej správy, a to aj v prípade, ak sa s nimi nakladá mimo sektor verejnej správy. Poskytnutie verejných prostriedkov dodávateľovi je ich konečným použitím, Dodávateľ (subdodávateľ) nie je povinný dodržiavať finančnú disciplínu.

Poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov

V súvislosti s tretími osobami, ktoré majú ku kontrolovanému subjektu, auditujúcemu subjektu a auditovanej osobe vzťah dodávateľa, je potrebné pripomenúť základné pravidlá na poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov. Preddavok poskytuje poskytovateľ verejných prostriedkov, ak o to dodávateľ požiada a ak sa poskytovateľ rozhodne preddavok poskytnúť (poskytnutie preddavku z verejných prostriedkov nie je povinnosťou, je tu zrejmá fakultatívnosť ).

Poskytovanie preddavkov

Pre poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov sa aplikuje režim upravený v § 19 rozpočtových pravidiel verejnej správy - tento sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy poskytujúce preddavok ale i na poskytovanie preddavku z verejných prostriedkov poskytnutých subjektom verejnej správy v rámci jeho pôsobnosti právnickej alebo fyzickej osobe, ktoré nie sú subjektmi verejnej správy, t. j. aj subjekty mimo sektor verejnej správy, ak sa im poskytnú verejné prostriedky v rámci pôsobnosti subjektu verejnej správy, poskytujú preddavky z verejných prostriedkov podľa ustanovení § 19 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

Naďalej sa zachováva povinnosť dohodnutia preddavku písomne v zmluve.

Predchádzajúce predpisy v niektorých prípadoch obmedzovali výšku preddavku (napr. pri obstarávaní hmotného a nehmotného majetku). Od limitovania výšky preddavku sa pri tvorbe rozpočtových pravidiel verejnej správy upustilo, limituje sa ale obdobie, na ktoré je možné preddavok poskytnúť, a to na obdobie troch mesiacov.

V zásade platí, že ak pri obstarávaní tovarov a služieb z verejných prostriedkov dodávateľ požaduje poskytnúť preddavok a poskytovateľ prostriedkov sa rozhodne ho poskytnúť, jeho výška sa dohodne v zmluvePoskytovateľ preddavku je povinný zvážiť výšku preddavku v nadväznosti na povinnosť hospodárne, efektívne a účinne nakladať s verejnými prostriedkami a vo vzťahu k limitu troch mesiacov ustanoveného v rozpočtových pravidlách verejnej správy. Je nevyhnutné súčasne v zmluve o poskytnutí preddavku dohodnúť postup v prípade, že do troch mesiacov dodávateľ práce vo výške poskytnutého preddavku nevykoná alebo tovar, služby, práce nedodá. Vhodným postupom v nadväznosti na dodávateľsko-odberateľské vzťahy je dohodnutie vrátenia preddavku v zmluvných podmienkach, ak nebude v zákonnej lehote (tri mesiace) zúčtovaný, príp. dohodnúť sankcionovanie. Preddavok možno aj opakovane poskytnúť, opäť však len na tri mesiace, ale v neobmedzenej výške. Lehotu 3 mesiace na zúčtovanie preddavku nemožno predĺžiť.

Pri poskytovaní preddavkov je ustanovená povinnosť poskytnutý preddavok vysporiadať do konca rozpočtového roka - týka sa zmluvne dohodnutých preddavkov podľa § 19 ods. 8 rozpočtových pravidiel verejnej správy.

Preddavky nedohodnuté v zmluve

Preddavky za dodávku tepla, vody, a elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet nepodliehajú povinnosti jeho vysporiadania do konca rozpočtového roku a v prípade týchto preddavkov nie je potrebné zmluvne preddavky zabezpečiť.

Povinnosť finančne vysporiadať preddavky do konca rozpočtového roku sa netýka ani poskytnutia preddavkov,

a) pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáca výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,

b) ako trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,

c) ako akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,

d) na úhradu zdravotnej starostlivosti,

e) ako zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: